Odpustky a očistec

Apoštolská penitenciária rozhodla - úplné odpustky pre duše v očistci je možné získať počas celého mesiaca november

Čo to znamená?

Zatiaľ čo v minulosti bolo možné získať úplné odpustky pre duše v očistci v dňoch od 1. do 8. novembra, v roku 2020 je táto príležitosť rozšírená na celý mesiac november. Každý veriaci si môže v mesiaci november vybrať ktorýchkoľvek 8 dní, v ktoré sa bude usilovať o získanie úplných odpustkov. Tieto dni nemusia nasledovať bezprostredne po sebe, ale každý veriaci si ich môže určiť podľa svojich možností. Aby bolo možné úplné odpustky získať, je potrebné splniť nasledujúce podmienky, ktoré závisia od toho, či je človek zdravý, alebo postihnutý ochorením.

Ten, kto nepatrí medzi rizikové osoby a nevzťahuje sa na neho obmedzenie pohybu, môže úplné odpustky získať naplnením podmienok:

• nábožne navštíviť ktorýkoľvek cintorín raz denne v hociktorom čase;
• aspoň mysľou sa pomodliť za zosnulých - napríklad myslieť na nich v dobroprajnosti a myšlienkou im vyjadriť túžbu získať pre nich večné Božie kráľovstvo, sústrediť svoju myseľ na tento úmysel počas celej návštevy na cintoríne;
• pomodliť sa modlitbu Otče náš, Verím v Boha a na úmysel Svätého Otca modlitbu Otče náš, Zdravas, Sláva;
• prijať sviatosť zmierenia, Eucharistiu, dostačujúce je, pristúpiť k sviatosti zmierenia pred, alebo po odpustkovom úkone (do 20 dní);
• jedna sv. spoveď je dostatočná na prinášanie odpustkov, ale prijať Eucharistiu a pomodliť sa na úmysel Svätého Otca je podmienkou pri každom jednotlivom prinášaní odpustkov; aj v prípade prijatia Eucharistie a modlitieb na úmysel Svätého Otca platí, že najlepšie je uskutočniť tieto úkony v deň uskutočnenia odpustkového úkonu, ale dostačujúce je, aj pred, alebo po odpustkovom úkone (do 20 dní);
• vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, i všednému napríklad prostredníctvom dokonalej ľútosti pred odpustkovým úkonom.

Ľudia chorí, starí a tí, ktorí z vážneho dôvodu nemôžu vychádzať z domu, môžu úplné odpustky získať, keď:

• sa v duchu pripoja k tým, ktorí navštevujú cintorín a pomodlia sa modlitbu na úmysel Sv. Otca;
• sa zrieknu akéhokoľvek hriechu s úmyslom, že ako náhle to bude možné, si vykonajú sviatostnú spoveď a príjmu sväté prijímanie;
• jedna sv. spoveď je dostatočná na prinášanie odpustkov, ale prijať Eucharistiu a pomodliť sa na úmysel Svätého Otca je podmienkou pri každom jednotlivom prinášaní odpustkov;
• sa okrem modlitby na úmysel Svätého Otca, pomodlia zbožne modlitby za zosnulých, môžu si vybrať niektorú z týchto duchovných aktivít: modliť sa ranné chvály alebo vešpery z Liturgie hodín za zosnulých, svätý ruženec, korunku Božieho milosrdenstva alebo iné modlitby za zosnulých, ktoré sa veriaci sami radi modlia, alebo sa zahĺbia do meditačného čítania jedného z evanjeliových úryvkov, alebo vykonajú skutok milosrdenstva, obetujúc Bohu bolesti a útrapy vlastného života pred obrazom Pána Ježiša, alebo Preblahoslavenej Panny Márie.

Komu by získavanie odpustkov pre duše v očistci pripomínalo stredovek, nech si pripomenie, čo napísal pápež Benedikt XVI. v roku 2010 vo svojej apoštolskej exhortácii Verbum Domini: „Prax odpustkov v sebe zahŕňa tak náuku o nekonečných zásluhách Krista, ktoré Cirkev ako služobníčka vykúpenia rozdeľuje, ako i spoločenstvo svätých. Hovorí nám, že sme vzájomne zjednotení v Kristovi a že nadprirodzený život každého, môže byť prospešný druhým.“ Úplné odpustky, tak ako im Cirkev dnes rozumie, nie sú obchodovaním s Božou milosťou, kde ja niečo dám a Boh niečo dá, to v žiadnom prípade. Náuka o odpustkoch je vyjadrením spoločenstva Cirkvi, spoločenstva živých i zomrelých, spoločenstva lásky, spoločenstvom, v ktorom sa slovami apoštola Pavla učíme nosiť bremená jeden druhému. Pretože jedine tak je možné naplniť Kristov zákon.

Zdroj: TV Noe

Ako vznikli odpustky a aký je ich zmysel?

Na túto otázku odpovedal redaktorovi TV Noe kňaz Michal Němeček, riaditeľ pastoračného strediska pražského arcibiskupstva a administrátor farnosti sv. Petra a Pavla na Vyšehrade: „Teológia odpustkov sa formulovala v 11. storočí v dôsledku skutočnosti, že si ľudia viac začínali uvedomovať dôležitosť modliť sa za zomrelých. Toto učenie sa precizovalo, no v určitej chvíli sa stalo veľmi nešikovným, keď sa začalo vychádzať z predstavy, že keď veriaci prispeje napr. na stavbu kostola, tak už samotný príspevok takouto formou má hodnotu odpustkov. Stal sa z toho žiaľ veľmi nešikovný biznis, ktorý Cirkev neskôr úplne zakázala.

V odpustkoch ide totiž o iný princíp a to modliť sa za našich zomrelých a sprevádzať ich modlitbami. Voči argumentáciám zo strany ľudí, ktorí stoja mimo Cirkev a ktorí poukazujú na ľahkosť získania odpustkov, je potrebné vychádzať z vedomia, že nič pred Bohom nie je ľahké. Prvý moment pri získavaní odpustkov sa netýka toho, že my môžeme odpustkami niekoho vykúpiť. To môže jedine Boh.

My môžeme len prispieť a to tak, že si predstavíme situáciu, keď predstúpime pred tú najviac milovanú osobu, ktorú poznáme, s vedomím vlastného zlyhania. Toto každého z nás čaká pri stretnutí s Bohom. A to vôbec nie je jednoduchý okamih. Ale Boh nám ponúkol skrze jeho spásu, skrze Krista a jeho krv vykúpenie. Ak Prijmeme vykúpenie, máme otvorenú bránu do raja, do Božej blízkosti. Teda to prvé, čo musíme mať na zreteli pri získavaní odpustkov je cieľ - byť blízko Bohu, objavovať skúsenosť Božej blízkosti.

Ale každý, kto si uvedomuje, že zlyháva v živote, zvlášť vo vzťahu k milujúcemu Bohu, tam sa môže ľahko stať, že si uvedomí, aký ťažký bude tento okamih stretnutia sa s Bohom a tam bude veľmi vďačný za každú modlitbu, ktorou ho bude sprevádzať rodina, blízki, priatelia, či celkom neznámi ľudia. Čiže ak máme s niekým diskutovať o odpustkoch, musíme začať cieľom, o ktorý v nich ide.

No a čo je vlastne očistec?

Pre pochopenie je opäť možné predstaviť si situáciu, keď sa človek postaví pred Boha a tvárou v tvár tomuto neuveriteľnému majestátu Lásky si uvedomí, aké hrôzy vo svojom živote stváral a ako veľmi sa tomuto darcovi života spreneveril. A práve v tej chvíli pocíti obrovskú bolesť. To je očistec. Je to človek, ktorý sa pre Boha rozhodol, ale zároveň cíti a vie, ako veľmi sa Bohu vzpieral počas svojho života.

Najvýstižnejší citát Svätého písma o očistci môžeme nájsť v 1. liste Korinťanom, kde v 3. kapitole píše sv. apoštol Pavol, ktorý sa rozčuľuje nad apoštolmi, ktorí prišli do korintskej komunity a začali skreslene ohlasovať evanjelium.

Sv. Pavol píše: „Podľa Božej milosti, ktorú som dostal položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň.“

Táto veta sa stala základom pojmu očistec, už sv. Pavol o tom hovorí. Ukázalo sa, že skutky toho človeka sú veľmi chybné, ale sám bude zachránený.