Cisársky vojak
KTO BOL LADISLAV ŠKULTÉTY - GÁBRIŠ
Ladislav Škultéty - Gábriš sa narodil v Mojtíne 27. júna 1738 a od svojich 13 rokov plných 81 rokov pôsobil ako husár v službách štyroch cisárov – Márie Terézie, Jozefa II., Leopolda II. a Františka I. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách a vojenská história ho považuje za najstaršieho vojaka sveta. Bojoval 12-krát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruskému cárovi.
V radoch chýrneho Hadikovho pluku sa Škultéty - Gábriš dostal na bojiská Sedemročnej vojny (1756–1763). Pod osobným velením neskoršieho maršala sa vtedy 19-ročný Ladislav vyznamenal v bitke pri Kolíne (17.6.1757) a vzápätí pri najúspešnejšej akcii habsburskej armády - dobytí Berlína v októbri 1757. V oboch bitkách bol Škultéty zranený, čo však neohrozilo jeho účasť na všetkých bojových akciách pluku.
Za svoju vernú službu si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády - striebornú medailu a delový kríž. Keď si cisár po dlhoročnej službe v armáde všimol staručkého Ladislava, za jeho vernú službu ho chcel povýšiť. On však odmietol a prosil, aby mohol do smrti ostať v službe cisárskeho zástavníka. To mu splnili. Svoj žold, ktorý mu prináležal za jeho dobrú službu, venoval z lásky k svojmu rodisku na výstavbu kostola a školy v Mojtíne. Historické zdroje hovoria o tom, že Ladislav Škultéty – Gábriš postupne takto poslal svojej rodnej obci až okolo 30-tisíc zlatých! V tých časoch to bola ohromne veľká suma, hotové majetky.
Ladislav Škultéty – Gábriš zomrel 19. augusta 1831 vo veku 93 rokov v plukovom lazarete v obci Svätý Mikuláš, ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku, odkiaľ jeho pozostatky po 182 rokoch previezli v máji tohto roku po exhumácii na Slovensko.
Cisársky „večný vojak“ Ladislav Škultéty - Gábriš spočinul v rodnej zemi Mojtína
Symbolika a výročia zvyknú pôsobiť magicky až tajuplne. Až po 182 rokoch od smrti, avšak presne v deň 275. výročia narodenia – a ešte navyše v deň, keď v kalendári je meno Ladislav, uložili vo štvrtok 27. júna 2013 s vojenskými poctami v podhorskej obci Mojtín v Púchovskom okrese do rodnej zeme telesné pozostatky cisárskeho „večného“ vojaka Ladislava Škultéty - Gábriša. Na významnej historicko-spoločenskej udalosti sa zúčastnil aj Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Legendárnemu husárovi – vlajkonosičovi, ktorý sa stal nielen fenoménom vzťahu k služby svojej vlasti, ale aj večným poslom lásky k blížnym, najmä však k svojim rodákom, vzdala posledné pocty vari celá, iba poltisícky obyvateľov čítajúca obec, mnohí prišli nielen z blízkej obci Pružina, ale aj zo zahraničia – z Maďarska či Rumunska. Ba dokonca pán Vašek Moravčík „od Břeclavi“ prišiel z Moravy vzdať hold statočnému vojakovi v parádnej tmavomodrej husárskej uniforme so sýtožltými šnúrami. „Som rád, že najmä vojenskí historici objavujú pre „koníčkarov“, ktorých opantalo obdobie a tradícia cisárskych vojsk a vojenského kumštu monarchie. Aj preto som sem prišiel, keďže podobnú udalosť môže každý z nás zažiť iba jediný raz vo svojom živote. A to ešte musí hovoriť o veľkom šťastí. Pretože príbeh Ladislava Škultéty-Gábriša je podľa mňa neopakovateľný,“ vyznal sa muž z obce Velké Bílovice, ktorý si svoju záľubu pestuje tak v nahromadenej literatúre, ako aj v jazde na koni, ktorého má doma v stajni.
Keďže v kontexte niekdajšej monarchie sa stal cisársky „večný vojak“, ako mu s obľubou vravia historici, osobnosťou multikultúrnou a multinárodnou, na slávnostnom obrade uloženia ostatkov Ladislava Škultéty-Gábriša sa zúčastnili veľvyslanci Rumunska, Maďarska a Rakúska na Slovensku, Jeho Excelencia Ján Gábor, slovenský veľvyslanec v Rumunsku, ktorý sa významnou aktivitou pričinil o úspešný návrat mojtínskeho rodáka na Slovensko, predstavitelia cirkvi, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ozbrojených síl SR.
Slávnosť sa začala svätou omšou v zaplnenom rímskokatolíckom Kostole sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne. Celebroval ju žilinský biskup Tomáš Galis a vojenský ordinár František Rábek. Po svätej omši uložili pozostatky večného vojaka s vojenskými poctami čestnej stráže OS SR, ako i členov 8. husárskeho pluku do hrobky v rodnej obci v priestore Obecného farského úradu Rímsko-katolíckej cirkvi.