Obraz Božieho milosrdenstva
Jeho podoba bola zjavená vo vízii, ktorú mala sestra Faustína 22. februára 1931 v cele plockého kláštora. "Večer, keď som bola v cele," píše v Denníčku, "uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na požehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. (...) Po chvíli mi Ježiš povedal: "Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, dolu s nápisom: Ježišu, dôverujem v Teba. (D 47) Chcem, aby tento obraz (...) bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom milosrdenstva." (D 49)
Obsah tohto obrazu sa teda veľmi úzko spája s liturgiou tejto nedele. Cirkev číta v tento deň Evanjelium podľa sv. Jána o zjavení zmŕtvychvstalého Krista vo Večeradle a ustanovení sviatosti zmierenia. (Jn 20, 19-29) Tento obraz teda predstavuje zmŕtvychvstalého Spasiteľa, ktorý prináša ľuďom pokoj skrze odpustenie hriechov, za cenu svojho umučenia a smrti na kríži.
Pramene krvi a vody, prúdiace zo srdca prebitého kopijou (na obraze neviditeľné), ako aj jazvy po ranách ukrižovania, pripomínajú udalosti z Veľkého piatku. (Jn 19, 17-18, 33-37) Obraz milosrdného Ježiša teda spája v sebe tieto dve udalosti z evanjelia, ktoré v celej plnosti hovoria o láske Boha k človeku.
Pre tento obraz Krista sú charakteristické dva lúče. Keď sa sestra Faustína opýtala Pána Ježiša na ich význam, vysvetlil: "Svetlý lúč predstavuje vodu, ktorá omilosťuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší (...). Šťastný, kto bude žiť v ich tieni." (D 299) Duše očisťuje sviatosť krstu a pokánie a najhojnejšie ju živí Eucharistia - teda tieto dva lúče znamenajú sväté sviatosti a všetky milosti Ducha Svätého, ktorého biblickým symbolom je voda, ako aj nové prímerie Boha s človekom obsiahnuté v Kristovej krvi.
Obraz milosrdného Ježiša býva často nazývaný obrazom Božieho milosrdenstva, čo je správne, pretože práve v paschálnom mystériu Krista sa najvýraznejšie zjavila láska Boha k človeku. Obraz nielenže predstavuje Božie milosrdenstvo, ale plní zároveň úlohu znaku, ktorý má pripomínať povinnosť kresťanskej dôvery voči Bohu a činnej lásky k blížnemu. Pod obrazom - podľa Kristovej vôle - sú umiestnené slová: "Ježišu, dôverujem v Teba."
"Tento obraz," povedal taktiež Pán Ježiš, "má pripomínať požiadavky môjho milosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna." (D 742) K takto chápanému kultu obrazu, ktorý je založený na základe kresťanskej dôvery a milosrdenstva, pripojil Pán Ježiš zvláštne prisľúbenia: večnú spásu, veľké pokroky na ceste kresťanskej dokonalosti, milosť šťastlivej smrti a všetky iné milosti, o ktoré ho budú ľudia s dôverou prosiť. "Cez ten obraz budem udeľovať dušiam veľa milostí, preto nech má k nemu prístup každá duša." (D 570)