Sviatok Božieho milosrdenstva
Má najväčší význam medzi všetkými formami pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu, ktoré boli zjavené sestre Faustíne. Po prvýkrát o ustanovení tohoto sviatku hovoril Pán Ježiš v Plocku v roku 1931, keď vyjadril svoju vôľu, týkajúcu sa vzniku obrazu: "Túžim, aby bol ustanovený Sviatok milosrdenstva. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený v prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je Sviatkom milosrdenstva." (D 49)
Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil tento sviatok dňa 30. apríla 2000, v deň, keď vyhlásil blahoslavenú sestru Faustínu za svätú. Sviatok Božieho Milosrdenstva sa bude sláviť vždy prvú nedeľu po Veľkej noci. Tento sviatok je dňom veľkých milostí pre všetkých ľudí.
Sám Pán Ježiš o ňom hovorí:
„Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom milosrdenstve. Túžim, aby Sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Ktorá duša pristúpi k sv. spovedi a sv. prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov. V tento deň sú otvorené všetky Božie pramene, cez ktoré plynú milosti. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Moje milosrdenstvo je také veľké, že za celú večnosť ho nepochopí žiaden rozum, ľudský ani anjelsky. Všetko, čo jestvuje, vyšlo zvnútra môjho milosrdenstva. Každá duša vo vzťahu ku mne bude po celú večnosť rozjímať o mojej láske a o mojom milosrdenstve. Sviatok milosrdenstva vyšiel z môjho vnútra. Túžim, aby sa slávnostne slávil v prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva.
Výber tejto nedele za Sviatok Božieho milosrdenstva má svoj hlboký teologický význam. Poukazuje na úzke spojenie, ktoré je medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia a tajomstvom Božieho milosrdenstva. Tento súvis zdôrazňuje ešte novéna z Korunky k Božiemu milosrdenstvu, ktorá predchádza tomuto sviatku a začína sa na Veľký piatok.
Duše hynú napriek môjmu trpkému umučeniu. Dávam im poslednú nádej na záchranu, to je sviatok môjho milosrdenstva. Ak nebudú zvelebovať moje milosrdenstvo, zahynú naveky. (D 965)
Veľkosť tohto sviatku je vyjadrená veľkosťou neobyčajných prisľúbení, ktoré Pán Ježiš s týmto sviatkom spojil. "Kto v tento deň pristúpi k prameňu života," povedal Kristus, "dosiahne úplné odpustenie hriechov aj trestov. (D 300) V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva (...)
Aby sme mohli využiť tieto veľké dary, treba splniť podmienky pobožnosti k Božiemu milosrdenstvu (dôvera v Božiu dobrotu a činná láska k blížnemu), ako aj byť v stave milosti posväcujúcej (po svätej spovedi) a hodne prijať sväté prijímanie. "Žiadna duša nenájde ospravedlnenie," vysvetlil Ježiš, "pokiaľ sa s dôverou neobráti k môjmu milosrdenstvu. Preto Druhá veľkonočná nedeľa má byť Sviatkom milosrdenstva. Kňazi majú v tento deň hovoriť dušiam o mojom veľkom a nepreniknuteľnom milosrdenstve." (D 570)